Bol začiatok septembra, obyčajné dopoludnie, keď zazvonil telefón. Na displeji sa objavilo neznáme číslo.
„Dobrý deň, som z kriminálnej polície Trenčína…“
Po krátkom predstavení nasledovala prosba, na ktorú človek len tak nezabudne:
„Riešim prípad jednej ťažko skúšanej viacdetnej rodiny. Mama je na deti sama, viaceré sú školopovinné. Viem, že toto už je moja nadpráca, ale chcela by som im pomôcť. Vedeli by ste s tým niečo urobiť?“
A práve týmto telefonátom sa začal príbeh, ktorý pokračuje dodnes.
Nevidela iba spis
Tá žena bola policajtka, vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne. Pri svojej práci sa stretla s rodinou, ktorá prechádzala náročným obdobím. Mama zostala na starostlivosť o viacero detí sama a zabezpečiť všetko potrebné bolo veľmi náročné.
Policajtka si mohla jednoducho splniť svoje pracovné povinnosti a prípad ďalej neriešiť. No za okolnosťami vyšetrovania videla predovšetkým ľudí. Mamu, ktorá sa snažila postarať o svoje deti, aj deti, ktoré si svoju životnú situáciu nevybrali.
A preto sa rozhodla urobiť niečo navyše.
Možno práve v takýchto chvíľach dostávajú slová „pomáhať a chrániť“ svoj najľudskejší význam. Chrániť totiž nemusí znamenať iba zasiahnuť tam, kde bol porušený zákon. Niekedy znamená všimnúť si človeka, ktorý zostal v ťažkej situácii, a nenechať ho v nej samého. A pomáhať niekedy znamená urobiť aj krok, ktorý už nie je napísaný v pracovnej náplni.
Od zošitov k potravinám
Policajtka sa obrátila na koordinátorku farských charít, ktorá jej prosbu posunula riaditeľovi Gréckokatolíckej eparchiálnej charity Bratislava. Nasledoval kontakt s rodinou aj samotnou vyšetrovateľkou, aby spoločne zistili, ako jej môžu čo najlepšie pomôcť.
Keďže sa práve začínal nový školský rok, prvým krokom bolo zabezpečenie školských potrieb pre deti.
Vďaka dobrovoľníkom farských charít sa podarilo pripraviť zošity, perá, farbičky a ďalšie pomôcky.
Mohlo sa zdať, že týmto to končí. Keď však pracovníci charity spoznali situáciu rodiny bližšie, ukázalo sa, že potrebuje oveľa viac podpory.
Pri viacdetnej rodine sa zošity rýchlo zapíšu, oblečenie sa opotrebuje, jedlo sa minie a každý ďalší deň prináša nové a nové starosti.
Vďaka spolupráci Gréckokatolíckej eparchiálnej charity Bratislava a občianskeho združenia Misia lásky, ktoré prevádzkuje sociálnu výdajňu potravín, sa podarilo zabezpečiť aj pravidelnú potravinovú pomoc.
Z pôvodnej prosby o školské potreby tak postupne vznikla spolupráca, ktorá trvá dodnes.
Keď sa stretnú dve poslania
Príbeh tejto rodiny ukazuje, že pomoc nemusí vždy znamenať vyriešenie všetkých problémov. Niekedy je rovnako dôležité vedieť, že na náročnú situáciu človek nezostal sám a že sa má na koho obrátiť.
V tomto prípade sa spojili dve poslania, ktoré majú spoločného viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Poslanie polície pomáhať a chrániť a poslanie charity stáť pri ľuďoch, ktorí sa ocitli v núdzi.
Policajtka si všimla, že rodina potrebuje pomoc. Charita spolu s dobrovoľníkmi a partnerskou organizáciou následne našla spôsob, ako túto pomoc premeniť na konkrétne skutky.
Každý prispel tým, čo mohol. A práve vďaka tejto spolupráci získala rodina podporu.
Viac, než bolo treba
Na začiatku celého príbehu pritom stálo rozhodnutie jednej ženy.
Policajtka nemusela hľadať kontakty ani premýšľať nad tým, ako rodine pomôcť nad rámec svojich povinností. Napriek tomu jej osud nebol ľahostajný.
Sama to nazvala „nadprácou“. My by sme to možno nazvali trochu inak. Ľudskosťou.
Pretože pomáhať a chrániť niekedy znamená urobiť aj to, čo od nás nikto nežiada. Všimnúť si človeka v náročnej situácii, zaujímať sa o jeho potreby a pokúsiť sa nájsť spôsob, ako mu uľahčiť život.
Práve takto sa často začína aj pomoc charity. Ochotou vypočuť, podať pomocnú ruku a nájsť ľudí, ktorí spoločne dokážu viac.
V tomto príbehu stačil jeden telefonát a jedno rozhodnutie urobiť niečo navyše.
A tak sa z toho, čo policajtka sama nazvala „nadprácou“, stala pomoc, ktorá pokračuje dodnes.
Ďakujeme.
